Sú to dva prepojené koncepty, no majú rozdielne zameranie:

Mediálna gramotnosť

Zameriava sa na prácu s médiami a informáciami: Je to schopnosť kriticky prijímať, analyzovať a hodnotiť obsah z médií (noviny, televízia, internet, sociálne siete). Zahŕňa rozlišovanie medzi faktami, názormi a dezinformáciami, ako aj rozpoznávanie mediálnych techník a možnej manipulácie.

Špecifická pre informačné prostredie: Hlavným cieľom je rozpoznať, či sú informácie pravdivé, neúplné alebo zavádzajúce, a či sú médiá, ktoré ich poskytujú, dôveryhodné.

Praktické kroky: Mediálna gramotnosť zahŕňa zručnosti, ako je overovanie zdrojov, porozumenie tomu, ako funguje reklama, a schopnosť odhaliť fake news.

Kritické myslenie

Širší koncept: Kritické myslenie je schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať informácie v akejkoľvek situácii, nielen v kontexte médií. Zahŕňa schopnosť logicky uvažovať, hľadať argumenty, analyzovať dôkazy a robiť informované rozhodnutia.

Univerzálna zručnosť: Kritické myslenie sa používa vo všetkých oblastiach života – pri riešení problémov, v osobných rozhodnutiach, vo vedeckom výskume alebo pri hodnotení politických či morálnych otázok.

Nezávislé od médií: Zatiaľ čo mediálna gramotnosť sa týka špecificky médií, kritické myslenie sa uplatňuje pri akýchkoľvek situáciách, kde je potrebné zvážiť viaceré fakty, dôkazy alebo pohľady.

Kľúčový rozdiel

• Mediálna gramotnosť sa sústredí na informačné prostredie a média – ako pracujeme s informáciami, ktoré dostávame cez médiá.
• Kritické myslenie je všeobecná kognitívna zručnosť – pomáha nám logicky a objektívne posudzovať akúkoľvek informáciu alebo situáciu bez ohľadu na zdroj.

Obidve zručnosti sa dopĺňajú, pretože mediálna gramotnosť nám dáva konkrétne nástroje na spracovanie mediálnych informácií, zatiaľ čo kritické myslenie je základný mentálny prístup, ktorý nám umožňuje tieto nástroje efektívne používať.